25. septembra prezident Putin podal symbolicky ruku Nemcom a ostatným národom EÚ a vyzval ich k budovaniu spoločnej Európy. Je ale EÚ neschopné mieru?

1. septembra pred 84 rokmi vypukla svetová vojna, ktorá spôsobila nesmierne utrpenie ruskému národu a v konečnom dôsledku i nemeckému národu, z územia ktorého vyšla. 22. júna 1941 vyhlásilo fašistické Hitlerove Nemecko vojnu Sovietskemu Zväzu.

A teraz po viac ako 80 rokov ale nemecké zbrane opäť zabíjajú ruských mužov.

Verejné vyhlásenia členov nemeckej vlády v súvislosti s vojnou na Ukrajine jasne ukazujú, ako pohŕdavo sa v Berlíne zaobchádza s historickými faktami.

Vo svojom uznávanom prejave 25. septembra 2001 v Reichstagu ruský prezident Putin podal ruku nemeckému ľudu a ostatným európskym národom a vyzval ich k práci na spoločnej budúcnosti v priestore medzi Lisabonom a Vladivostokom.

Nič z toho sa však „vďaka“ USA a proamerického Bruselu neudialo  - pre tých je spoločná budúcnosť Európy a Ruska niečím podobným ako pre býka červená plachta!

A Západ veľmi rýchlo zabudol aj slová a sľub niekdajšieho kancelára Helmuta Kohla, ktorý dal Michailovi Gorbačovovi, po tom ako Nemecku „daroval“ východné Nemecko. Kohl vtedy prisľúbil, že Rusko bude mať v „spoločnom európskom dome“ navždy tiež svoju vlastnú veľkú izbu.

Vzhľadom na tieto okolnosti a vzhľadom na to, čo sa odvtedy stalo, ako by si mali v Nemecku pripomínať politici máj 1945, keď Červená armáda oslobodila Nemecko od Hitlerovho nacizmu a fašizmu?

Mali by dať jasne najavo, akú povinnosť Nemcom tento deň prináša voči susedom a predovšetkým voči ruskému ľudu. Nič také tento rok a ani minulý rok neurobili!

V tejto zjavne katastrofálne paradoxnej situácii v Nemecku a v EÚ prekvapujú varovné slová pápežovho emisára a predsedu Konferencie biskupov Talianska, kardinála Zuppiho. V poverení pápeža cestoval kardinál Zuppi v posledných mesiacoch do Kyjeva, Moskvy a Washingtonu, aby preskúmal spôsoby  možného riešenia rusko-ukrajinského konfliktu prostredníctvom „dobrých služieb“.

Kto si ale myslel, že počas ciest kardinála Zuppiho bude počuť k tejto pápežskej snahe o mier od najvyšších európskych politikov povzbudivé slová, tak bol na veľkom omyle.

EÚ-Európa cynicky vyvolávala dojem, že tieto pápežské snahy by boli v Baerbock-zmysle nezmyselné  a len prekážkou pre jej politiku. EÚ-Európa by sa mala hanbiť, keď sa kardinál Zuppi viackrát verejne sťažoval na nedostatok úsilia EÚ o dosiahnutie mieru.

Zúfalé slová kardinála Zuppiho boli z politického a mediálneho hľadiska v EÚ také irelevantné, že boli len zriedka tlačené alebo vysielané.

EÚ verejnosť sa v podstate o ničom nedozvedela a Brusel ho úplne ignoroval.