13. apríla pred 55 rokmi sa odohrala s Apollom 13, v ktorom leteli na Mesiac traja astronauti, obrovská vesmírna dráma – dnes už takmer zabudnutá

Spomínam si na to, akoby to bolo včera. Bol som vtedy ako mladý inžinier v Nemecku a celý čas som napäto sledoval v televízii i rádiu každú správu o tejto dráme: Saturn V, nosná raketa pre Apollo 13, vyletela k oblohe 13. apríla 1970 na svoju cestu na Mesiac. Raketa obsahovala tri komponenty:

Veliteľskú kapsula Odyssey: Boli v nej traja astronauti.

Servisný modul: Nabitý technológiou vrátane kyslíkových nádrží.

Lunárny modul Aquarius: Ten mal umožniť dvom z troch astronautov dostať sa na mesačný povrch a vrátiť sa kapsuly.

Cieľom misie Apollo 13 bolo priviesť kamene z Mesiaca na Zem.

Traja astronauti misie boli James A. „Jim“ Lovell, Jack Swigert a Fred Haise. Hlavným cieľom misie bolo nazbierať čo najviac rôznorodých kameňov na výskumné účely a priviesť ich na Zem.

Bola to siedma pilotovaná misia na Mesiac. Pred nimi na Mesiac letelo dvanásť mužov. Prvé pristátie štyroch astronautov na Mesiaci sa uskutočnilo už takmer rok pred štartom Apolla 13.

Všetci boli testovacími pilotmi. Do kozmu štartovali s vysokým rizikom, že sa nevrátia na Zem.

Misie Apollo sa v roku 1970 zdali rutinou. Na Zemi zúrila vojna vo Vietname. Mnoho ľudí malo pozemské problémy a už sa nezaujímali o cestu na Mesiac tak ako predtým.

13. apríla 1970, v troch štvrtinách cesty na Mesiac a 320 000 kilometrov od Zeme, sa k astronautom Apolla 13 dostala bežná pracovná požiadavka z pozemnej kontrolnej stanice. Mali zapnúť ventilátor, aby sa premiešali kyslíkové nádrže.

Už o niečo neskôr došlo k explózii na palube Apolla, krátko po ktorej všetkých v kontrolnom centre v Houstone vytrhla z napätej rutiny správa z rádia, ktorá sa potom stala už navždy legendárnou:

„Houston, we have had a problem here.  Houston, mali sme tu problém.“

Kyslíková nádrž v servisnom module explodovala v dôsledku skratu. Veliteľský modul Odyssey stratil energiu. Kyslík prúdil do vesmíru, displeje blikali, tlak klesal. Raketoplán sa zapotácal.

Na pozemnej stanici v Houstone zavládlo na niekoľko minút desivé ticho. Až kým sa ako prvý nespamätal  NASA-riaditeľ kozmických letov Gene Kranz (91).

Okamžite vydal príkaz, že už nie je prioritou dostať sa na Mesiac, ale urobiť všetko pre  záchranu troch astronautov, ktorí doslova uviazli vo vesmíre.

Dráma Apolla 13 vo vesmíre bola od toho momentu hlavnou témou celosvetových médií. Misia, ktorá sa už zdala byť rutinou, sa zrazu stala nesmierne vzrušujúcou.

Celý svet bol odrazu súčasťou tejto neobyčajnej drámy. Všade sa o nej neustále hovorilo. Dokonca aj pápež v Ríme sa modlil za troch uviaznutých mužov.

Kranz a jeho tím rýchlo našli jediné možné východisko, ako zabrániť smrti troch mužov ďaleko od Zeme:

Astronauti sa museli presunúť z veliteľského modulu Odyssey do lunárneho modulu Aquarius. A tak sa ten stal ich záchranným člnom.  

Vzduchu na dýchanie bolo málo. Hrozilo udusenie.

Medzitým na zemi prebiehala horúčkovitá práca na nájdení spôsobov, ako znížiť obsah CO2 a ako kombinovať rôzne navrhnuté vzduchové filtre. Kranzov tím na zemi improvizoval s hadicami a krytmi z denníkov a napokon vyvinul adaptér, ktorý sa potom replikoval vo vesmíre.

Prúd bol znížený na osem ampérov. Na tento účel museli byť všetky systémy odstavené. Teplota  rapídne klesala a dostala sa tesne pod nulu stupňov. Astronauti urýchlene zmenili smer letu a späť na Zem v lunárnom module leteli tri dni.  Záchranná akcia trvala štyri dni.

17. apríla 1970 traja astronauti pristáli vo veliteľskom module v Tichom oceáne. Podarilo sa im dostať späť na Zem živí a zdraví!

Apollo 13 sa tak stalo najúspešnejšou misiou vesmírnych letov v oblasti odvrátenia katastrofy.

Dodnes to NASA opisuje ako zlatý moment letov vo vesmíre.