„Zákerní“ nepriatelia človeka, ktorí sa maskujú neviditeľnosťou

Na našej Zemi existuje veľmi mnoho fenoménov, ktoré ľudí nebezpečne ohrozujú. Sú to predovšetkým prírodné katastrofy. Mnohé z nich sú predvídateľné, mnohé prídu nečakane, prípadne skôr ako sa ich dalo očakávať. 

Sú však aj početné katastrofy, ktoré človek sám zapríčinil a ich navodil. Patria k nim aj vojny – bez ktorých akoby človek nedokázal žiť. Vždy odznova ich rozpúta, a to už tisíročia. Je v jeho moci, aby sa ich navždy zriekol, napriek tomu to nikdy neurobi.

Ohrozujú ho však aj nepriatelia, proti ktorým je takmer bezmocný:

Víry a baktérie sú pre ľudské oči neviditeľné. Patria do mikrosveta, do ktorého my bez mikroskopu nemáme prístup. 

Z dôvodu svojej neviditeľnosti a miniatúrnej veľkosti sú najnebezpečnejšími a neraz aj „najzákernejšími“ našimi nepriateľmi. Neplatí to ale pre všetky ich druhy. 

Jedinou ich spoločnou vlastnosťou, z nášho pohľadu je to, že sú pre nás neviditeľné. Baktérie sú až 100 krát väčšie ako víry a sú aj oveľa komplexnejšie vo svojom zložení.

Víry sú veľmi jednoduché útvary a pozostávajú len z vlastného genetického kódu,  takzvaného genómu, ktorého časti sú uložené v proteínovom obale. 

Biológia ich nepovažuje za živé organizmy. Dá sa povedať, že sa nachádzajú v zemi nikoho, lebo ich nemožno priradiť ani k neživej anorganickej hmote,  majú predsa vlastnú genetiku, ktorá umožňuje ich reprodukciu, aj keď len pomocou organizmov, do ktorých musia vniknúť.

Baktérie predstavujú najjednoduchšiu formu života na Zemi. Medzi nimi a bunkami pozostáva fudamentálny rozdiel, aj keď sú si podobné. 

Chýba im, na rozdiel od organizmov, ako sú rastliny, huby, zvieratá a podobne,  bunkové jadro. Majú len bunkové steny. Biológovia ich označujú ako prokaryonty, to znamená, bunky bez jadra.

Okrem svojho genotypu majú baktérie aj cytoplazmu. To je tá ich časť, kde prebieha látková výmena. Víry sa môžu rozmnožovať len vo svojej hostiteľskej bunke. 

Baktérie sa rozmnožujú práve tak, ako aj bunky, delením. Rozdiely medzi vírmi a baktériami pozostávajú aj v tom, akým spôsobom vyvolávajú v ľuďoch infekčné ochorenia. Víry rozrušia pri svojom rozmnožovaní naše bunky, alebo v inom prípade iniciujú proces, v ktorom náš imunitný systém ničí infikované bunky.

Baktérie nám môžu škodiť zas takým spôsobom, že nás otravujú produktami svojej látkovej výmeny, ktoré vylučujú do nášho organizmu. 

Vhodné antibiotiká môžu pri bakteriálnych infekciách rozrušiť bunkové štruktúry baktérií, alebo eliminovať ich schopnosť rozmnožovania sa.

Proti vírom antibiotiká však nedokážu nič, lebo nemajú nijakú bunkovú stenu, ktorú by mohli atakovať. 

Existujú ale takzvané virostatiká, ktoré dokážu rozmnožovanie vírov blokovať.