Som osamelý - bez teba

Dnes večer som zas

taký osamelý -

osamelý bez teba,

odrazu cítim vôňu

tvojich dlhých vlasov,

zaplavuje omamne

všetky moje zmysly

a ja ťa opäť cítim

po všekých tých rokoch -

citím ťa pri sebe.

Môj prázdny život,

život bez teba,

musí ísť však ďalej,

pokiaľ mi sily vystačia,

už dávno som

ale stratil chuť

žiť ho ďalej,

osamelo - bez teba.

Moje pery šepkajú

tvoje meno vždy,

keď som taký osamelý,

ako každý večer 

prázdny, pustý - bez teba.

Opäť mám pocit,

že si predsa aspoň dušou

pri mne,

po všetkých tých rokoch

bez teba.

Moja osamelosť

mi však povie

už po chvíli rojčenia,

že to bol len

krásny sen

a že tvoju nehu

a tvoje srdce

stratil som navždy,

a tak ostala mi po tebe

už len krásna spomienka

a až do smrti mojej

už len bôľna trpkosť

do vienka.

Morské vlny - spenený krištál

Morské vlny - spenený krištál,

morské hĺbky - kolíska života,

piesky mora - zrkadlá slnka,

bralá mora - domov príbojov,

všetko ďaleké,

všetko blízke,

je tam, je tu,

je vo mne.

Obnovenie slnka

spoza hmiel horizontu

raňajšieho mora -

dôkaz Zeme života.

Všetko dýcha

jeho rytmom,

všetko žiari

jeho svetlom.

Nehybne stojím

ako nemý svedok

večného objatia

dvoch elementov

vody a zeme.

Neptun a Gaja

splodili život

na dlhé tisícročia

a tento ich akt

im požehnal Helios.

V tichom šepote prílivu

vnímam večnosti posolstvo:

Všetko vo mne

dýcha, žiari, horí,

odrazu viem -

som súčasťou kozmu

a preto nikdy nepominiem!

V očiach tvojej duše

V očiach tvojej duše

leží môj stratený raj,

ktorý som -

tak som si myslel -

už dávno navždy stratil,

keď som ťa v zrade opustil.

V očiach tvojej duše

som sa znova našiel,

radosť a šťastie

pri stretnutí s tebou

som hneď precítil.

Oči tvojej duše

sú ako dve prekrásne jazerá,

až po okraj plné

vlahou tvojej ľudskosti. 

Oči tvojej duše zhliadnuť,

si želám každý deň,

lebo bez nich

je pre mňa

taký deň

len stratený deň.

V očiach tvojej duše

sa chcem celkom stratiť 

a sa len v nich

životom naveky plaviť.

Ak neobjavíš dušu ženy, ostane ti len jej telo

Muž vždy radšej 

obdivuje krásu

tela ženy,

ako by obdivoval

jej krásu najvzácnejšiu -

krásnu dušu ženy.

Muž oveľa radšej

vniká do hĺbok

tela ženy,

ako by prenikol

do tajuplných hlbín

ženskej duše.

Žena preto mužovi

radšej hneď prenechá

len svoje telo, 

ako by ho nechala

márne sa trápiť

s objavovaním

tajomstiev jej duše,

pre muža

tak nevýslovne

nepochopiteľných.

Žena okrem toho

veľmi dobre vie, 

že len čo muž

uzrie jej nahé telo,

prepadne mu celkom

a vtedy ho už nezaujíma 

ani jediný atóm

jej krásnej duše.

Ak žena však

predsa len zažije to,

čo zdá sa pre ňu byť 

nemožné a postretne 

výnimočného muža,

čo sa vie bytostne spojiť 

s jej dušou,

tak tomu potom

v najvyšších záchvevoch

svojho vnútra

daruje súčasne  oboje -

svoju dušu i svoje telo.

Žena  a muž sa vtedy

zlejú a ztavia extaticky

do jedinej kozmickej idey

a ich vedomie sa premení

na rýdzu vzájomnosť,

prežívajúc spolu

len ako jedna duša

čaro najvrúcnejšej lásky - 

LÁSKY APOFAKTICKEJ.

Svetlo na oblohe

svetlo na zemi

svetlo v očiach

svetlo v srdci

SVETLO VŠADE!

Vo svetle je ukrytý

celý malý i veľký svet,

čo ťa živí, nesie, teší.

Čas, forma, okamih

i bytie celé - nekonečné

sa rodia len zo svetla.

Nech ťa svetlo sprevádza 

a vždy všade vedie tak,

že raz aj ty staneš sa svetlom

pre tých čo ešte nevidia!

Tisíc našich spoločných životov

Nežili sme my dvaja

už dávno pred vekmi,

TY,

najdrahšia moja nádherná Láska a

ja,

ktorému dávaš celú svoju Lásku,

  už spolu

tisíc dlhých životov?

Neboli sme už dávno predtým, 

ako nás z lona svojho horúceho

táto planéta zrodila,

niekde tam v kozme diaľavách,

jednou spoločnou,

veľkej Lásky

Ideou?

Neposvätil našu lásku veľkú

už pred rokov miliardami,

tam, v časopriestore nekonečnosti,

žiar vzdialených hviezdnych plameňov?

A nežili sme potom,

už na tejto Zemi našej,

aj ďalších tisíc spoločných životov?

A či po výdychu našom,

  na Zemi tejto naozaj už

poslednom,

nečaká nás niekde inde

opäť tisíc nových životov?

Hľadaj svoju  C E S T U

hľadaj svoju cestu,

hľadaj ju ale len ty sám,

hľadaj svoju cestu,

vytrvalo a tvrdošijne.

Hľadaj svoju cestu,

rob tak neprestajne,

raz ju isto nájdeš,

a potom tvoje vlastné

svetlo večné a jasné 

nad horizontom zhliadneš.

Kráčaj svojou cestou,

krokom istým a neomylným, 

aj keď po nej spočiatku 

len sám pôjdeš.

Neohliadaj sa späť

a nečakaj na nikoho.

Kráčaj svojou cestou

a nezmeň nikdy

jej smer zvolený.

Kráčaj svojou cestou

stále neochvejne ďalej,

raz príde správny čas,

a stretneš niekoho,

kto ihneď pochopí, 

že si UVIDEL a že VIEŠ.

Kráčaj svojou cestou,

už na nej nie si

len pútnik osamelý,

kráča s tebou zástup veľký,

čo obdivuje život tvoj

SLOBODNÝ a SMELÝ.

13.04.2014

ty nie si moja žena,

NIE - to nie si!

Ty si žena,

ktorá žije vedľa mňa

trpezlivo a nenáročme,

ktorá sa nikdy nežalovala

a nikdy nevyčítala,

že náš život je ťažký -

za to patria ti

srdca môjho každodenné vďaky.

Ty nie si moja žena,

NIE - to nie si!

Nie si predsa môj majetok,

veď ťa nevlastním,

ako sedliak svoju roľu.

Nič som ti zo seba nedal,

ty mne však VŠETKO.

Každý deň, ktorý si so mnou,

je ako najväčší dar kozmu,

lebo tvoja láska

dáva mi nekonečnú silu

a ožaruje ma

ako hviezda jasná.

Ty nie si moja žena.

NIE - to nie si!

Bol by som predsa hlupák,

keby som nepochopil,

že len sloboda,

je živou vodou tvojho života

a že len v jej mene

si schopná dávať mi

neustále 

TVOJU LÁSKU VEĽKÚ

Vyznanie Slovensku

Kysuca a Kysuce,

kolíska môjho života,

Váh a Hron

nemí svedkovia

duševného bôľu

osudom zraneného dieťaťa,

Nitra, moja milá Nitra,

srdce Slováka si mi prebudila,

Dunaj a Bratislava

motory môjho mladého života

a rakety jeho prudkého vzletu.

Vrúcne city a láskavosť srdca

mi veršami lásky rozozvučiaval

poét Andrej Sládkovič,

zmysel pre spravodlivosť cibril

realista Jozef Gregor Tajovský,

horkú slzu z oka vyľuďoval

ten, čo zo Šavla Pavol stal sa,

veršotepec preumný Orságh Hviezdoslav,

slovenskosť vo mne rozplameňoval

titán náš národný Ľudovít Štúr.

Môj brat Slovák

v celom svete šírom nemá páru,

jeho náruč prijíme každé cudzie srdce,

moja sestra Slovenka

nikde nenájde seberovnú,

jej ľudskosť a láska

porazia každú zlobu.

Keď nebotyčnou Tatrou

strminou som chodieval,

blýskavalo sa hromami 

v duši mojej, lebo som

mraky ťažké nad vlasťou

s obavou zhliadaval.

Keď som sa Poľanou mrazivou

snehom hlbokým brodieval,

vyjasnievalo sa v mysli mojej,

keď som sa na Devíne 

dolu Dunajom rozhliadal,

hrdosť nad otčinou

do srdca som nasával.

Keď som odtiaľ Slovensko moje

naposledy v duchu objímal,

veľký žiaľ rozlúčky

moje vnútro sužoval.

Už ako dieťa a neskôr mladík

veľkú túžbu som v sebe nosil:

Svet neznámych cudzích diaľav

môjho zvedavého ducha 

k sebe nezadržateľne lákal.

Pochodil som veľa ďalekých krajov,

poklady poznania a vedomostí

som neúnavne všade zbieral,

no poklad  môjmu srdcu

jediný a najdrahší -

Slovensko krásne, rodné moje,

som NIKDY, ale NIKDY

   N E S T R A T I L !

Všetko má svoj čas

Prestaň hovoriť i premýšľať,

a preciťuj len svojím vnútrom

a nebude nič viac,

čo by si neporozumel.

Prestaň túžiť,

prestaň si želať

a nebude nič viac,

čo by si nevlastnil.

Vráť sa naspäť k počiatkom,

vráť sa naspäť ku koreňom

a nebude viac významu a zmyslu,

ktorý by si nepochopil.

Vráť sa naspäť tam,

odkiaľ si predsa nikdy neodišiel

a nebude nič viac,

čo by ti bolo cudzie a vzdialené.

Všetko medzi nebom a zemou

má svoj čas,

zrodenie i smrť,

bolesť i utrpenie,

plač i hnev,

rast i úpadok,

láska i smiech.

Postoj preto,

zastav v sebe čas,

zmĺkni, privri oči

a neprehovor slovo.

Vtedy zhliadneš to,

čo iní neuvidia nikdy

a prenikneš v to,

čo iní nevnímajú.

Až potom pochopíš,

že všetko na svete,

všetko v kozme

má SVOJ ČAS

   a ten stane sa i tvoj ČAS.

05.04.2014

TY a JA - jeden v druhom

som  hviezda jasná,

som noc temná,

som slnko, som zviera,

som  srdce, som skala,

som rebel, som láska,

som starec, som dieťa,

som muž, som žena,

som v uragáne,  i vo vánku,

som v nebi, i v pekle,

som v Kozme, i na Zemi,

som v Nekonečne, i Tu

som v sebe, i v tebe.

Som  vzduch, bez ktorého

nemáš dychu,

ty ale, si pieseň srdca môjho,

bez  ktorej

zmiera v bolestnom tichu. 

Len tak precítime a obsiahneme

J E D E N v D R U H O M

N A V Ž D Y   S E B A.

05.04.2014

Múdrosť a sloboda

Múdrosť sa rodí len v slobode ducha

a sloboda ducha bez múdrosti 

ostane navždy len ilúziou.

Múdrosť nie je nikdy výsadou staroby,

preto ju človek musí nadobúdať 

už v skorej mladosti.

Cesta  do histórie je zaroveň aj cesta

do najvzdialenejších hlbín ľudských duší

a je aj chodníkom k múdrosti a slobode.

Ak si svojou slobodou a láskou 

priniesol na svet viac dobra,

potom tvoj život mal naozaj zmysel.

Sloboda  sa nikdy nepýta,

akým množstvom krvi a životov

bola  vykúpená.

Len tak dokáže zo seba

zvrhúť okovy každého otroctva.

Splynutie dvoch duší

Chcem do tvojej duše preniknúť

a celé jej hĺbky precítiť.

Chcem si ťa len ceniť

a nikdy ťa v ničom nepodceniť,

Chcem ťa vždy brať vážne 

a nikdy ťa neznevažovať,

Chcem k tebe chodievať,

ale ťa k ničomu nenútiť.

Chcem ti dávať dary,

ale nič za to neočakávať.

Chcem ti hovoriť o pocitoch,

ale ťa preto k ničomu nezaväzovať.

Chcem ti rozprávať o vznešených pravdách, 

ale nikdy ťa pritom nepoučovať. 

Chcem tu byť v každej chvíli pre teba,

ale prídem vždy, len keď si to zaželáš.

Chcem ti vždy ukazovať správnu cestu,

ale len vtedy, keď ju budeš hľadať.

Chcem sa z teba neustále tešiť,

ale vždy z takej, akou si.

Chcem ti ukázať pravú slobodu,

ale nájsť pre seba ju musíš len sama.

Ak potom niekedy vyriekneš:

Drahý, len ty si v mojej duši,

tak zviem, že sen o láske

sa mi navždy splnil.

I to viem, že v duši si mi bola

už od vekov, 

dávno prv, než som ťa postretol.