Nemecko sa nachádza v najväčšej povojnovej kríze! Diletantskú a vazalskú vládu už kritizuje dokonca i mainstream!

Nikdy predtým žiadna nemecká vláda tak dôsledne neignorovala obavy a starosti svojich občanov, ako súčasná vládna koalícia v Berlíne.

A nikdy predtým žiadna vláda tak cynicky nezavádzala a neklamala svojich občanov ako neschopná vláda neschopného kancelára Scholza.

Ale dokonca aj niektoré časti nemeckého mainstreamu sa už obracajú proti nemu a píšu o naliehavej potrebe predčasných parlamentných volieb. To chce aj CDU-CSU, ktorá má až dlhodobo najvyššie preferencie, nasledovaná AfD.

Čoho sa ľudia v Nemecku v súčasnosti najviac obávajú?

V žiadnom prípade nie „nebezpečného a zlého“ Vladimíra Putina, ako by to chcela mať berlínska vláda, ktorá na to národ chcela „naprogramovať“ a čo sa jej spočiatku do istej miery aj darilo.

Tie časy sú už ale preč. A čoraz viac Nemcov si uvedomuje, že konflikt na Ukrajine nie je ich konfliktom.

Nemci sa dnes s odstupom najviac obávajú rapídne upadajúcej ekonomiky a migrácie a utečeneckej krízy – to všetko doslova rabuje ich už aj teraz poloprázdne peňaženky. A naviac ich extrémne vyprázdňuje samozrejme financovanie Ukrajiny, ktorá je pre nich už sudom bez dna.

A práve v týchto prípadoch vláda – zbor diletantov a ignorantov - neposkytuje odpovede a už vôbec nie riešenia. Práve naopak, veci len zhoršuje a všetko ešte aj zahmlieva a prekrúca!

Jedna šéfredaktorka významného nemeckého média túto katastrofálnu situáciu komentovala takto:

„Už sa nemôžem ani rozčúliť, pretože som teraz úplne omráčená.“

Oznámenie kancelára o dohode navzájom rozvadených koaličných strán v takzvanom „rozpočtovom spore“ (krajina je v tomto ťažkom chaose len preto, lebo Spolkový ústavný súd prichytil koalíciu pri podvádzaní vo veci rozpočtu – išlo o miliardy - a jej podvod zrušil) pripomína Bismarckove časy:

K občanom sa treba správať ako k poddaným ktorí, aj tak nič nerozumejú a im nehovoriť pravdu.

Táto arogancia tých, ktorí sú momentálne pri moci na Nemecko (a tým aj na EÚ) už tvrdo dopadá a ešte tvrdšie dopadne. Toto je popieranie reality, ktoré Nemcov čoraz viac desí.

Čo to však robí s občanmi, ktorí chodia do práce, kde tvrdo pracujú za svoje peniaze, ktorých na rozdiel od vládnych politikov majú stále menej? Už sa nedajú utešiť a ani klamať!

Teraz budú mať na konci mesiaca ešte menej peňazí, pretože pôjdu na rastúce nájomné a rastúce životné náklady a rastúce náklady na pohonné hmoty a rastúce náklady na cestovné lístky a na extrémne ratúc  náklady pre Ukrajinu, atď., atď..., a to všetko bez toho, aby sa niekde objavila schopná politická myšlienka, ktorá podporuje ekonomický rast a ktorá extrémne redukuje lavínovitú migráciu a ktorá by podporila mier na Ukrajine.

Minister financií Lindner sa raz z aféry vyslobodil s tým, že „lepšie nevládnuť, ako vládnuť nesprávne“. Jeho strana stojí za dvoma sľubmi: žiadne zvyšovanie daní, dodržiavanie dlhovej brzdy. Ako sa veci majú, tak padli oboje.

Minister hospodárstva Habeck má fantastické prejavy, ale potom sa nič nedeje. A podobne sa dá hovoriť takmer o všetkých ministroch!

Minimálne každý druhý Nemec sa bojí, že politici budú zavalení svojimi úlohami, ktoré neriešia a že sa budú zväčšovať rozpory v spoločnosti a viesť ku konfliktom. Prečo je to Olafovi Scholzovi totálne jedno?

Táto vláda zrejme skĺzla do svojho vlastného paralelného sveta, kde je všetko „ružové"!

Ale hodnotenia jej obľúbenosti sú už takmer na bode mrazu.

A zmienená nemecká šéfredaktorka tvrdí aj to, že Scholz si stále myslí, že je skvelý kancelár.